júl 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« jún    
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31  

 

C-19019.jpg C-DSC_3336.JPG OLYMPUS DIGITAL CAMERA DSC_07581.jpg

Štatistika

  • 0
  • 409
  • 648

Geologické pomery

Geologická stavba územia má počiatok v dávnych geologických dobách a súvisí s geologickým vývojom širokého okolia. V oligocéne (je to obdobie treťohôr pred 36-24 miliónmi rokov) sa územie Sihelného nachádzalo na okraji veľkej panvy zaliate morskými vodami. Materiál odnesený z pobrežných častí, ktorý má charakter pieskovcov až zlepencov alebo ílovcov až slieňovcov, sa tu ukladal v mnohonásobných vrstvách. V severozápadnej časti – na úpätí Oravských Beskýd sa v ich nadloží nachádzajú ešte vrstvy zlínske. V ďalších geologických dobách dochádzalo k pohybom (zvrásňovaniu, presunu) flyšových hornín spolu so staršími geologickými vrstvami. Vznikli tak masívy Oravských Beskýd a Oravskej vrchoviny medzi nimi zníženina Podbeskydskej brázdy. Súčasné rozčlenenie napokon vytvorila vodná erózia a denudácia (znižovanie povrchu, odnos materiálu), tak vznikla široká dolina Sihelnianskeho potoka, plochý rozvodný chrbát medzi Polhorankou a Sihelnianskym potokom i najvyšší vrch územia Sihelniansky hrádok. Územie patrí k oblastiam s eróznodenudačným typom reliéfu (v území výrazne prevláda erózia a odnos nad ukladaním) so silnou výmoľovou eróziou a častými zosuvmi.

sihelská "Veľká skala"

sihelská "Veľká skala"