júl 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« jún    
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31  

 

DSC_0096.JPG DSC_0221.JPG DSC_0378.JPG DSC_07641.jpg

Štatistika

  • 0
  • 410
  • 648

Vznik a rozvoj obce

Názov obce Sihelné je odvodený od slova SIHLA / SICHLA, ktoré má dva významy: kosodrevina alebo mladý smrekový či jedľový les. Dňa 13. augusta 1629 v kostole sv. Žofie na Oravskom hrade gróf Gašpar Illesházy vydal zakladaciu listinu Sihelného bratom Matejovi a Jurajovi Nováčikovcom z Rabče. Novú dedinu mali založiť v „surových lesoch medzi Polhorou a Rabčou“ a od roku 1629 nasledujúcich 16 rokov boli oslobodení od platenia všetkých dávok, okrem desiatku od oviec. Podľa názvu starých ralí rekonštruované rodinné mená prvých osadníkov sú: Krupa, Kyseľ, Brandis, Gonšer. Roku 1659 osada Sylne mala 384 ľudí, 41 rodín na šiestich raliach.

V roku 1684 bola vydaná listina o podrobnom okopcovaní chotára dediny Sihelné. Listina bola v r. 1686-1687 potvrdená direktorom oravského panstva. Litovci a kuruci spustošili dedinu v rokoch 1683-1686. Roku 1686 našli v celej osade na zdanenie len 1,25 usadlosti; obyvatelia boli bedári a veľmi zadlžení. Roku 1690 boli v Sihelnom 3 obývané rale, ostatné boli opustené. Od roku 1712 boli 4 obsadené rale s osevnou plochou na 77 prešporských meríc zrna, lúk na 4 vozy sena a roku 1715 boli 4 obývané rale s osevnou plochou na 2548 korcov zrna, lúk na 115 vozov sena, gazdov bolo 67 (asi 335 ľudí). Roku 1728 sa popri roľníctve a dobytkárstve obyvatelia zaoberali aj ľanárstvom a tkáčstvom. Bol už múčny mlyn o jednom kameni. Žije tu v roku 1778 už 495 ľudí na 6 raliach. Správa dediny do zavedenia tereziánskeho urbára bola zverená dedičným šoltýstvom s menami: Nováčik, Mazurák, Maga, Sihelský.

V roku 1706 bola založená rímsko-katolícka farnosť v Rabčiciach pre veriacich z Rabčíc, Sihelného, Rabče a Polhory. Od roku 1772 sa matkocirkvou pre tieto obce stala Rabča. Sihelňania nemali vo svojej dedine ani cintorín a zosnulých pochovávali na cintorín v Rabči.

V roku 1828 žilo v Sihelnom 965 obyvateľov, domov bolo 178, všetko drevené, jednopriestorové alebo dvojpriestorové, pozostávajúce z izby a komory bez pitvora. V tridsiatych rokoch sa v Sihelnom striedalo jedno nešťastie za druhým. V auguste 1831 tu vypukol mor a vyžiadal si veľa obetí medzi deťmi a staršími obyvateľmi. V roku 1835 obec vyhorela. V roku 1847 vypukol v Sihelnom hladomor.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

9. apríla 1838 uzavreli obce rabčianskej farnosti (Sihelné, Rabča a Polhora) prvú dohodu s učiteľom o vyučovaní detí. Každá obec platila učiteľovi za jedného žiaka jeden florén, dávala fúru mäkkého dreva na vykurovanie a naturálie, tzv. zôsyp (pol merice žita, jednu mericu miešaného obilia).

Prvú školu postavili spomenuté obce v Rabči v roku 1842. V tejto drevenici slúžila jedna miestnosť na vyučovanie a jedna obecnému úradu. Počet žiakov dosiahol 180 detí z toho 55 zo Sihelného. Vyučovalo sa stále v jednej učebni rabčianskej školy každé dopoludnie „v slovenskej reči“. Náboženstvo vyučoval každú stredu a sobotu Ján Matkovčík, rabčiansky farár a „direktor školy“. Po kanonickej vizitácii v roku 1857 sihelniansky richtár Ignác Gensinják a prísažný Ján Spuchljak usilovali o výstavbu vlastnej obecnej školy. V Sihelnom bol pre ňu dostatok žiakov a dochádzanie do Rabče pešo v zimnom období bolo pre chudobné deti kruté. V archívnych prameňoch sa uvádzajú dva údaje o výstavbe školy v Sihelnom, v roku 1870 a v roku 1877. Pravdepodobnejší je rok 1877, lebo urbárnu dohodu uzavrela obec s Oravským panstvom dňa 7. septembra 1874 a panstvo určite nebolo ochotné darovať zadarmo drevo na školskú budovu. V urbárnej dohode starostlivosť o školu prevzala obec, čiže drevo na budovu dali z lesov bývalých urbárialistov. Podľa sčítania roku 1870 malo Sihelné 697 obyvateľov a 161 domov.

Urbárna dohoda z roku 1874 medzi Oravským panstvom a Sihelným priniesla obyvateľom koniec poddanstva a hospodárske vyrovnanie. V rokoch 1922 kúpili od Oravského komposesorátu les zvaný Plšetnica Hodžova s výmerou 61 katastrálnych jutár. Vzniká spolok s názvom „Bývalé urbárske horské majiteľstvo“.
V rokoch 1900 -1921 prežívali Sihelňania neprajné, zlé časy. Klesol počet obyvateľov vplyvom vysťahovalectva a vysokej úmrtnosti ako následku biednych pomerov. Ľudia nestavali nové domy, aj zo starých ubudlo v prvom desaťročí storočia sedemnásť. Až v 20. rokoch nastalo zlepšenie, niektorí vysťahovalci sa vrátili do rodnej dediny a zo zarobených peňazí kúpili pôdu, kus lesa, stavali domy. V auguste 1925 po vytrvalých dažďoch zažili Sihelňania povodeň. Voda podmyla a vietor vyvrátil 450 stromov. Kolaudácia novej školy sa konala v apríli 1929.

V 30-tych rokoch bola častejšia pomoc štátu postihnutým a chudobným formou prídelov obilia, zemiakov i stravovacími akciami keďže bola veľká neúroda, hniloba úrody. Po roku 1945 sa pôvodný hospodársky charakter Oravy a tiež Sihelného začal meniť. Ovplyvnila to industrializácia Oravy a s tým politické zmeny.

Po vojne sa často hovorievalo o potrebe elektrifikovať obec a nutnú obnovu obecnej cesty. Obyvatelia obce ochotne ponúkajú svoju pomoc. K prácam sa prikročilo v roku 1948 a v roku 1950 bola obecná cesta prdĺžená o 350 bežných metrov. Dokončená bola dňa 25. 11. 1955 a v rokoch 1968 -1974 boli dobudované štyri mosty, 2 mosty v osade Za dedinou a ďalšie dva v obci.

Elektrifikácia dediny sa začala v roku 1956 a do konca roku 1958 svietila celá dedina. Do roku 1959 autobus dochádzal do obce len v dĺžke 1,5 km, pritom obec mala celkovú dĺžku 8 km. V roku 1954 sa začala presadzovať výstavba administratívnej budovy MNV (Obecný úrad), dokončená v 1960.    Samoobsluha v našej obci bola vybudovaná v roku 1959.

Staré priestory, v ktorých sa vyučovalo už nevyhovovali, začala sa budovať ZDŠ v roku 1960 a dobudovaná bola za necelé tri roky. V tomto roku sa pripravovala výstavba bytovky pre učiteľov, vyasfaltovanie cesty na vyšný koniec.

Do obce bol zavedený rozhlas v rokoch 1961-1964 aj do odľahlých častí za dedinu a do Končiny. Nová budova pošty bola odkúpená od Karola Vnenčáka v roku 1969 a v roku 1971 bola daná do užívania. Pre bezpečnosť občanov, pre prípady požiarov bola v obci vybudovaná požiarna zbrojnica v rekordnom čase od mája do decembra 1972, občania sa na tejto stavbe aktívne podieľali.

Rok 1973 je významný pre obyvateľov našej obce tým, že v tomto roku bol odovzdaný do užívania cintorín. Medzi najvýznamnejšie stavby sa zaradila výstavba kultúrneho domu, začala sa v jeseni 1973. Od júla do decembra 1975 sa svojpomocne vybudoval obecný vodovod. Rok 1976 bol predelový aj v tom, že sa 18. júla konala ustanovujúca schôdza JRD-Pokrok. V tom istom roku sa postavila 6-bytová jednotka pre učiteľov a bola zahájená výstavba miestnej zvonice na cintoríne, ktorá bola ukončená v júli 1976.
Taktiež v tomto roku začala pracovať Telovýchovná jednota. V roku 1979 sa začala stavba novej Materskej skôlky a 9. mája 1980 bola začatá stavba Domu smútku, ukončená bola v roku 1982 a dala sa do užívania.

V roku 1987 a nasledujúcich sa v obci venovala pozornosť skrášľovaniu životného prostredia, upravovalo sa okolie domu smútku a iných verejných priestranstiev, opravovalo sa verejné osvetlenie, celková oprava starej zvonice. Položili sa základy družstevnej bytovky.

Dňa 14.septembra 1990 bolo posvätenie zvona pod menom Peter a Pavol, toto posvätenie celebroval biskup Mons. František Tondra. Rok 1991 sa niesol hlavne v znamení prípravy na výstavbu kostola, základný kameň bol vysvätený počas sv. omše celebrovanej sv. otcom Jánom Pavlom II. vo Vajnoroch 22. 4. 1990. Dňa 23. júna 1991 mal primičnú sv. omšu rodák Jozef Luscoň. Dňa 19. júna 1993 mal primičnú sv. omšu rodák Jozef Brandys. V tomto roku v júli sa uskutočnil 1. ročník folklórnych slávností pod Babou horou. Pri odpustovej slávnosti 14. 9. bol vysvätený rozšírený cintorín. Vysviacka nového chrámu sa uskutočnila 10. septembra 1994. Počas odpustových dni 14. septembra posvätil vdp. Blažej Dibdiak kríž s pamätnou tabuľou padlým v prvej svetovej vojne.

V roku 1997 sa začala výstavba 14-bytového domu. Najväčšou udalosťou toho roku bola 1. júla  vyhlásená farnosť Sihelné. 2. júla pri slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval otec biskup Mons. František Tondra bola vysvätená farská budova. Správcom farnosti sa stal vdp. Martin Koleják. V roku 1998 v priestoroch materskej škôlky sa urobila rekonštrukcia, kde sa vytvorili tri triedy pre žiakov ZŠ. V auguste roku 1999 sa začali tvoriť obecné noviny „Sihelník“. V tomto roku sa začína s rekonštrukciou kultúrneho domu, verejného osvetlenia v obci, začína sa výstavba nového vodovodu a záchyty prameňov v Pilsku. V roku 2001 pokračuje rekonštrukcia kultúrneho domu a vodovodu.

V roku 2002 bola v obci zriadená cirkevná škola, ktorá nesie názov apoštola Pavla. Dňa 15. júna 2002 bol vysvätený za kňaza Jozef Ferneza. Primičnú sv. omšu mal 16. júna. V ďalšom roku 2003 sa rekonštruuje materská škôlka a obecný úrad. V roku 2004 bol vysvätený za kňaza Marián Sivoň. V tomto roku v auguste sa začalo s výstavbou telocvične a urobila sa generálka ústredného kúrenia v CZŠ. V roku 2005 sa pokračuje vo výstavbe telocvične, vyasfaltovala sa športová plocha za školou. V roku 2006 bola dostavaná telocvičňa pri CZŠ. Posvätil ju pomocný biskup Andrej Imrich. V tomto roku sa vyasfaltovala cesta k Pervekovi, do Or. Veselého, Ďubekovi, Končina, Stará cesta, cesty za dedinou a cesta okolo materskej škôlky.

Počas roka 2007 sa zrekonštruovala budova obecného úradu, miestny rozhlas s rozhlasovou ústredňou. Taktiež sa zrekonštruovala cesta do Dušáka. V roku 2008 sa začala nadstavba bytovej jednotky č. 215. Zrekonštruovala sa budova požiarnej Zbrojnice. Bola začatá výstavba multifunkčného detského ihriska pri materskej škôlke. V kostole sa začína realizovať projekt na zakúpenie nového orgánu. V roku 2009 môžeme spomenúť deň folklórnych slávností, kde sa taktiež otvorilo multifunkčné detské ihrisko pri materskej škôlke, ktoré otvoril splnomocnenec vlády SR pre šport a mládež pán Dušan Gális a poslankyňa NR SR pani Viera Mazúrová.