Púť do Medžugorie

Púť do Medžugorieny. Ako každý žiak, aj ja som premýšľala nad tým, ako by som zmysluplne využila čas prázdnin. V kostole bol oznam, že sa pôjde na púť do Medžugorie, tak som začala spolu so sestrou premýšľať nad tým, žeby to bol dobrý nápad ako stráviť časť prázdnin. Dátum odchodu sa blížil a my sme sa už nemohli dočkať. Trošku sme sa obávali dlhej cesty, ale vedeli sme, že Panna Mária sa o nás postará. Pobalili sme si kufre a vydali sa na cestu. V úvode cesty sme sa pomodlili, aby sme šťastlivo docestovali s našimi duchovnými otcami Jozefom Luscoňom a Ľubošom Šípošom. Cestou sme si krátili čas počúvaním príbehov, s ktorých sme si mohli vziať poučenie. Hodiny utekali a my sme prišli na očakávané miesto. Vládol tam príjemný pokoj a bolo tam cítiť zovšadiaľ lásku. Keď sme sa vybalili a trošku si oddýchli šli sme sa pozrieť na krásy Medžugorie. Hneď som zbadala krásny chrám sv. Jakuba s nádvorím a Pannou Máriou uprostred. Okolie chrámu sa pre veľké množstvá pútnikov stále zväčšujú, tak vznikol aj vonkajší oltár, pri ktorom sa každý večer konala svätá omša a po nej bol program. (adorácia ,sviečkový sprievod Panny Márie)

Počas púte v Medžugórii sme boli aj na vrchu Križevac. Cestou tam sme sa modlili krížovú cestu.  Na vrchu kopca obyvatelia postavili betónový kríž vysoký  8,56 m, ktorý bolo vidieť už od cesty. V kríži sú umiestnené relikvie sv. kríža z Ríma.

Veľmi sa mi páčil ruženec na kopci Podbrdo. Keď sme sa už domodlili prišli sme k soche Panej Márii, kde sme sa súkromne pomodlili. Bolo tam nádherne, celá púť v Medžugorí bola silným zážitkom. Krásne zážitky máme aj z Chorvátska, kde sme boli dvakrát pri mori. Posledný deň sme tam mali dlhú zástavku pred odchodom na Slovensko. Ale ešte pred odchodom sme mali svätú omšu pri Lurdskej jaskynke, ktorú vybudovali nad Makarskou riviérou. Keď sa svätá omša skončila, vybrali sme sa späť domov obohatení o krásne zážitky z našej púte.

Katarína a Viktória Maslaňákové