Vo svetle Betlehemskej hviezdy

„Kto nezakúsi, nepochopí –  kto zakúsi, nezabudne…“

Túto myšlienku som si požičal z brožúrky „Boh prichádza už v Advente“. Sú udalosti, na ktoré sa v dejinách zabudlo, na niektoré sa zabudne, no sú okamihy, na ktoré sa jednoducho zabudnúť nedá. Svietia už stáročia ako Betlehemská hviezda a jej žiara je stále silnejšia a silnejšia.

Aj tohto roku nás jej žiara opäť privádza k jasliam, pripomína nám všetky udalosti, ktoré sa kedysi dávno stali v ďalekom Betleheme. Betlehemská jaskyňa narodenia neprestajne pozýva milióny pútnikov, aby na tomto posvätnom mieste sklonili svoje hlavy. A hneď dvakrát. Prvý raz pri vstupe do jaskyne a druhýkrát, keď si ľudia chcú uctiť miesto narodenia Ježiša, označené veľkou zlatou hviezdou na podlahe jaskyne.

S pokorou a bázňou sa každý túži dotknúť a uctiť si toto miesto. Pri pohľade naň si človek uvedomuje, že myslením a štýlom života sme úplne inde, v porovnaní s tým, čo nám pripomína toto miesto. Nehostinné, tmavé a chladné kamene, nízky strop jaskyne, pred ktorým si treba skloniť hlavu, neútulné prostredie, v ktorom by sme si nevedeli predstaviť život… Aj napriek všetkému sa práve na tomto mieste narodil Boží Syn… Toto Božie gesto má pre nás obrovský význam. Už tu sa začalo Ježišovo kázanie o tom, že „blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo…“ Ako ďaleko sme vzdialení od ideálu „Betlehemskej jaskyne“. Ak teda budeme aj tohto roku stáť pred vianočným betlehemom, spomeňme si na Betlehemskú hviezdu. Tá nepriviedla mudrcov do prepychového paláca, ale do nehostinnej jaskyne, ktorá nás učí k pokore a jednoduchosti srdca. Kto to úprimne zakúsi, nemôže zabudnúť…

Ľuboš Šípoš, správca farnosti