Fauna a flóra

Fauna

Voľne žijúce živočíchy Sihelného sú súčasťou erosibírskej podoblasti palearktickej zóny. Súčasný stav a druhové zloženie fauny Sihelného je výsledkom dlhodobého fylogenetického vývoja a vplyvu človeka v súvislosti s hospodárskym využívaním a prispôsobovaním si svojho okolia. Tie boli postupne vytlačené do lesných komplexov Pilska, alebo sa roztrúsene zachovali len v lesoch Sihelnianskeho hrádku a v severozápadnej časti chotára. V premenenej poľnohospodárskej krajine našli si životné podmienky napr. jarabica, prepelica, škovránok poľný, zajac poľný, hraboš poľný, hrdlička záhradná, kanárik poľný, červenák karmínový, ryšavka tmavopása. Bezstavovce sú druhovo i početne najbohatšou a najpestrejšou živočísnou skupinou chotára sú to napr. pijavice, hltanovky, slimák záhradný, slizovec lesný, kochlikopa lesklá, jantárovka malá atď.
Ryby sú reprezentované len niekoľkými druhmi viazané na Sihelniansky potok. Vyskytuje sa čerebľa, hlaváč pásoplutvý, pstruh potočný, jalec obyčajný. Z obojživelníkov je to salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský, skokan hnedý, ropucha obyčajná, ropucha zelená, kunka žltobruchá.
Plazov sú štyri druhy: jašterica obyčajná, jašterica živorodá, slepúch lámavý a vretenica obyčajná.
Vtáky tvoria veľmi pestrú a zaujímavú skupinu živočíchov. Spomenieme len niektoré napr. sýkorka veľká, sýkorka čiernohlavá, sýkorka uhliarka, pinka, červienky, čížiky, krivonosy, sojky, početné krakavce, ďateľ veľký, jastrab veľký, sokol myšiar, myšiak hôrny, orol krikľaý, sova obyčajná, myšiarka ušatá, výr skalný, trasochvost horský, rybárik riečny atď. Z veľkých cicavcov je verejnosti známa poľovná zver jeleň, srnec, diviak. Početné sú líšky, lasicovité šelmy a sporadicky sa zatúla do okolia Sihelného aj vydra riečna.

Flóra

Podľa fytogeografického členenia Slovenska patrí územie Sihelného do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západné Beskydy. Súčasný charakter vegetácie záujmového územia je do značnej miery ovplyvnený činnosťou človeka a podstatne sa odlišuje od prirodzeného stavu. Pôvodné jedľovo-bukové a bukovo-jedľové lesy v nižších polohách boli vyrúbané a premenené na polia, lúky a pasienky. Súvislejšie lesy sa zachovali len na menších plochách (Sihelniansky hrádok, Skalka, Mišovka) a zaberajú len 14,1 % rozlohy katastra obce. V lesných porastoch je dominujúcou drevinou smrek. Zastúpenie listnatých drevín je menšie. Na alúviách Sihelnianskeho potoka, Dlhej vody a ich prítokov, menej okolo pramenísk sa zachovali podhorské a horské lužné lesy.
Stromové poschodie týchto lesov je tvorené prevažne: jelšou sivou, jaseňom štíhlym, čremchou strapcovitou, bukom, jedľou bielou a nahradené sú smrekom obyčajným a vzácnejšie sa vyskytuje vŕba krehká.
V krovinovom podraste je hojnejšie zastúpená: vŕba purpurová, vŕba trojtyčinková, lieska obyčajná, vŕba sliezska, vŕba päťtyčinková, jarabina vtáčia, kalina obyčajná, krušina jelšová, zemolez obyčajný, ostružina malinová a lykovec jedovatý. V katastri Sihelného sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo svojej existencii ohrozené, viaceré z nich sú chránené. Vyskytuje sa ich cca 50 druhov z predmetných skupín. Sú to napr. tučnica obyčajná, vachta trojlistá, všivec močiarny, všivec lesný, ľadenec barinný, sitina niťolistá, nátržnica močiarna, hviezdoš močiarny, kruštík močiarny, odemka vodná, barička močiarna, olšaovníkovec močiarny, bielokvet močiarny, ostrica žltá, fialka močiarna, vstavačovej májový, vstavačovec Fuchsov, mečík škridlicovitý, bezkolenec belasý, valeriána celistvolistá, ostrica sivastá, šafran karpatský, päťprstnica obyčajná a iné.